Život Prešova
online
online
Pred 40 rokmi explodoval po 73 sekundách letu raketoplán Challenger
28.01.2026 Celý región
Mys Canaveral 28. januára (TASR) - Išlo o najhoršiu katastrofu v dejinách pilotovaných vesmírnych letov. Sledoval ju dav divákov priamo v Kennedyho vesmírnom stredisku a rodinní príslušníci aj viacero sekúnd po výbuchu raketoplánu Challenger nemohli uveriť, že práve prichádzajú o svojich najbližších. Floridský Mys Canaveral bol pred 40 rokmi - 28. januára 1986 - dejiskom jedného z najväčších nešťastí vo svete vedy a skúmania vesmíru.
Do tých čias sa nestalo, aby počas kozmického letu zahynulo naraz sedem osôb. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) okamžite zastavil na dva a pol roka lety všetkých raketoplánov.
Slávny americký raketoplán absolvoval svoj prvý let do vesmíru 4. apríla 1983 a do konca roka 1985 uskutočnil celkovo deväť 5-7-dňových misií. Cieľom ten poslednej s označením STS-51-L bolo vypustenie komunikačnej družice, astronomické pozorovania a experimenty. Na palube sa nachádzala aj kozmická sonda Spartan Halley, malý satelit, ktorý sa mal uvoľniť z raketoplánu a o dva dni neskôr opäť zachytiť. Medzitým mal počas svojho najväčšieho priblíženia k Slnku pozorovať Halleyho kométu. Desiata púť Challengeru trvala však len 73 sekúnd - za takýto krátky čas po štarte explodoval.
Zahynuli všetci členovia a členky posádky. V osudný deň bola na palube sedmička - veliteľ letu Francis Scobee, pilot Michael Smith, letový špecialista Ellison Onizuka, letová špecialistka Judith Resniková, letový špecialista Ronald McNair, palubný špecialista Gregory Jarvis a palubná špecialistka Christa McAuliffeová, ktorá ako jediná nebola profesionálna astronautka. V čase rozpadu raketoplánu vraj ešte žili - ich smrť zapríčinil pravdepodobne dopad kabíny na morskú hladinu.
Tragédiu umocnila prítomnosť učiteľky. Tridsaťsedemročná McAuliffeová mala byť prvou civilistkou vo vesmíre a jej úlohou bolo zrealizovať špeciálny projekt – nakrútiť vo vesmíre videá, ktoré by školy na celom svete mohli používať na vzdelávanie. Z obežnej dráhy mala tiež viesť najmenej dve vyučovacie hodiny prostredníctvom televíznych prenosov a následne stráviť ďalších deväť mesiacov prednášaním študentom po celých Spojených štátoch.
Cieľom tejto časti programu bolo zdôrazniť význam učiteľov a vzbudiť u mladých ľudí záujem o technologické povolania. Misia McAuliffeovej bola ostro sledovaná, lebo ju do nej vybrali v rámci programu Vesmírny učiteľ na základe rozhodnutia prezidenta USA Ronalda Reagana, a to spomedzi vyše 11.000 záujemcov.
V deň štartu raketoplánu vládlo na Myse Canaveral veľmi chladné počasie. Aj keď kontrola pred štartom neukázala nijaké vážne chyby, odborníci upozorňovali na to, že mráz mohol poškodiť vonkajšie tesnenie motorov raketoplánu. Udalosti krátko po štarte ukázali, že ich varovania boli opodstatnené.
Už tri dni po havárii bolo známe, že niekoľko sekúnd po štarte sa na vonkajšej strane rakety objavil čierny obláčik dymu. Ďalšie vyšetrovanie sa opieralo o počítačové údaje, filmové zábery a úlomky zničeného raketoplánu.
Počas vyšetrovania sa zistilo, že v priebehu dopravy raketoplánu na kozmodróm došlo k miernemu poškodeniu kritického segmentu pravého motora, bol mierne zdeformovaný a vykazoval odchýlku až 15 milimetrov. Jeho tvar bol upravený hydraulickým lisom bez akéhokoľvek ďalšieho preverovania. Nepodarilo sa plnohodnotne dokázať podiel tohto zákroku na nehode, ale všeobecne sa predpokladalo, že mohlo dôjsť k prvotnému poškodeniu, ktoré potom dovŕšilo studené počasie a nespoľahlivosť dvoch tesniacich krúžkov.
Katastrofa raketoplánu otriasla celým svetom. Tragický osud posádky Challengera, ale aj ďalších amerických astronautov pripomína pamätník na Myse Canaveral. Meno veliteľa letu Francisa Scobeeho nesie planetárium v texaskom San Pedre, mnoho škôl pomenovali po Christe McAuliffeovej. Univerzita Západnej Virgínie udeľuje štipendium Ronalda McNaira, mená členov posádky havarovaného raketoplánu nesie sedem planétok a ich skupinový obraz je umiestnený v sídle Kongresu USA vo washingtonskom Kapitole.
Do tých čias sa nestalo, aby počas kozmického letu zahynulo naraz sedem osôb. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) okamžite zastavil na dva a pol roka lety všetkých raketoplánov.
Slávny americký raketoplán absolvoval svoj prvý let do vesmíru 4. apríla 1983 a do konca roka 1985 uskutočnil celkovo deväť 5-7-dňových misií. Cieľom ten poslednej s označením STS-51-L bolo vypustenie komunikačnej družice, astronomické pozorovania a experimenty. Na palube sa nachádzala aj kozmická sonda Spartan Halley, malý satelit, ktorý sa mal uvoľniť z raketoplánu a o dva dni neskôr opäť zachytiť. Medzitým mal počas svojho najväčšieho priblíženia k Slnku pozorovať Halleyho kométu. Desiata púť Challengeru trvala však len 73 sekúnd - za takýto krátky čas po štarte explodoval.
Zahynuli všetci členovia a členky posádky. V osudný deň bola na palube sedmička - veliteľ letu Francis Scobee, pilot Michael Smith, letový špecialista Ellison Onizuka, letová špecialistka Judith Resniková, letový špecialista Ronald McNair, palubný špecialista Gregory Jarvis a palubná špecialistka Christa McAuliffeová, ktorá ako jediná nebola profesionálna astronautka. V čase rozpadu raketoplánu vraj ešte žili - ich smrť zapríčinil pravdepodobne dopad kabíny na morskú hladinu.
Tragédiu umocnila prítomnosť učiteľky. Tridsaťsedemročná McAuliffeová mala byť prvou civilistkou vo vesmíre a jej úlohou bolo zrealizovať špeciálny projekt – nakrútiť vo vesmíre videá, ktoré by školy na celom svete mohli používať na vzdelávanie. Z obežnej dráhy mala tiež viesť najmenej dve vyučovacie hodiny prostredníctvom televíznych prenosov a následne stráviť ďalších deväť mesiacov prednášaním študentom po celých Spojených štátoch.
Cieľom tejto časti programu bolo zdôrazniť význam učiteľov a vzbudiť u mladých ľudí záujem o technologické povolania. Misia McAuliffeovej bola ostro sledovaná, lebo ju do nej vybrali v rámci programu Vesmírny učiteľ na základe rozhodnutia prezidenta USA Ronalda Reagana, a to spomedzi vyše 11.000 záujemcov.
V deň štartu raketoplánu vládlo na Myse Canaveral veľmi chladné počasie. Aj keď kontrola pred štartom neukázala nijaké vážne chyby, odborníci upozorňovali na to, že mráz mohol poškodiť vonkajšie tesnenie motorov raketoplánu. Udalosti krátko po štarte ukázali, že ich varovania boli opodstatnené.
Už tri dni po havárii bolo známe, že niekoľko sekúnd po štarte sa na vonkajšej strane rakety objavil čierny obláčik dymu. Ďalšie vyšetrovanie sa opieralo o počítačové údaje, filmové zábery a úlomky zničeného raketoplánu.
Počas vyšetrovania sa zistilo, že v priebehu dopravy raketoplánu na kozmodróm došlo k miernemu poškodeniu kritického segmentu pravého motora, bol mierne zdeformovaný a vykazoval odchýlku až 15 milimetrov. Jeho tvar bol upravený hydraulickým lisom bez akéhokoľvek ďalšieho preverovania. Nepodarilo sa plnohodnotne dokázať podiel tohto zákroku na nehode, ale všeobecne sa predpokladalo, že mohlo dôjsť k prvotnému poškodeniu, ktoré potom dovŕšilo studené počasie a nespoľahlivosť dvoch tesniacich krúžkov.
Katastrofa raketoplánu otriasla celým svetom. Tragický osud posádky Challengera, ale aj ďalších amerických astronautov pripomína pamätník na Myse Canaveral. Meno veliteľa letu Francisa Scobeeho nesie planetárium v texaskom San Pedre, mnoho škôl pomenovali po Christe McAuliffeovej. Univerzita Západnej Virgínie udeľuje štipendium Ronalda McNaira, mená členov posádky havarovaného raketoplánu nesie sedem planétok a ich skupinový obraz je umiestnený v sídle Kongresu USA vo washingtonskom Kapitole.
www.ZIVOTPO.sk
